nedeľa 28. októbra 2007
štvrtok 18. októbra 2007
Halloween
31.10. bude v Indian´se halloweensky vecierok pre gympel...kazdy musii mat masku ale POZOR playboyovy zajko som ja s dankou!!!....pridte vsetci
utorok 2. októbra 2007
pondelok 1. októbra 2007
Viem, že tato stranka je o nas ale aj taq..... nenormalne smutny pribeh
Pamätám si na deň, kedy ma zobrali od mamy. Bol som veľmi smutný a vystrašený, moje mliečne zuby sotva vyrástli a naozaj som ešte mal byť pri mame, ale ona bola taká chorá a ľudia stále hovorili, že chcú peniaze a ide im na nervy ten neporiadok, čo ja a moja sestra robíme. Tak nás dali do klietky a vzali na neznáme miesto. Iba nás dvoch.
Chúlili sme sa k sebe a boli sme vystrašení; stále nás nikto neprišiel pohladkať a mať nás rád. Toľko nových objektov a zvukov a pachov! Sme v obchode, kde je toľko rôznych zvierat! Niektoré pištia, iné mniaukajú, ďalšie pípajú. Moja sestra a ja sme natlačení v malej klietke. Počujem tu aj iné šteniatka. Vidím ľudí, ktorí sa na mňa pozerajú, páčia sa mi „malí ľudia", deti, vyzerajú tak milo a smiešne, ako keby sa chceli so mnou hrať. Celý deň ostávame v malej klietke; niekedy protivní ľudia buchnú do skla a vyľakajú nás. Často nás vyberú von, aby nás ukázali ľuďom. Niektorí sú jemní, iní nám spôsobujú bolesť; vždy počujeme „ach aké sú rozkošné, chcel by som jedno!" ale nikdy si nás nikto nevezme.
Moja sestra umrela minulú noc, keď bolo v obchode tma. Položil som si hlavu na jej jemnú kožušinku a cítil som, ako život uniká z jej malého chudého tela. Počul som ich hovoriť, že bola chorá a že by ma mali predať za zníženú cenu, aby som čo najskôr opustil obchod. Myslím, že moje tenké zavytie bolo jediný prejav smútku nad mojou sestrou, lebo jej telo ráno zobrali von z klietky a zakopali.
Dnes prišla jedna rodina a kúpila si ma! Och, šťastný deň! Je to milá rodina. Naozaj, naozaj ma chcú! Kúpili mi misku a krmivo a malé dievčatko ma drží tak nežne v náručí. Mám ju tak rád! Mamka a tatko vravia, že som milé a dobré šteňa! Dostal som meno Angel, čiže Anjelik. Rád olizujem mojich nových ľudí. Rodina sa o mňa výborne stará, majú ma radi a sú nežní a milí. Jemne ma učia, čo je správne a čo nie, dávajú mi dobré jedlo a veľa lásky. Chcem sa iba zavďačiť týmto úžasným ľuďom. Mám veľmi rád malé dievčatko a rád sa s ňou hrám a naháňam.
Dnes som bol u veterinára. Bolo to zvláštne miesto a ja som sa bál. Dostal som nejaké injekcie, ale moja najlepšia kamarátka, malé dievčatko, ma jemne držala a povedala, že to bude v poriadku. Tak som sa upokojil. Veterinár musel povedať niečo smutné mojej milovanej rodine, lebo vyzerali strašne smutní. Začul som niečo ako „silná displazia kĺbov" a niečo o mojom srdci... Počul som veterinára zašomrať niečo o „tiežchovateľoch" a že moji rodičia určite neboli testovaní. Neviem, čo to všetko znamená, ale bolí ma vidieť moju rodinu takú smutnú. Ale stále ma ľúbia a ja ich stále mám veľmi rád.
Už mám 6 mesiacov. Vo veku, keď sú iné šteniatka silné a bláznivé, mňa hrozne bolí čo sa len pohnúť. Bolesť nikdy neprestáva. Bolí ma behať a hrať sa s mojím milovaným dievčatkom, a ťažko sa mi dýcha. Snažím sa zo všetkých síl byť silným šteniatkom, akým by som mal byť, ale je to také ťažké! Láme mi srdce, keď vidím dievčatko také smutné a keď počujem mamku a tatka hovoriť, že „asi už nastal ten čas". Niekoľkokrát som bol na tom mieste u veterinára a správy nikdy neboli dobré. Vždy hovoria o „dedičných problémoch". Ja predsa chcem len cítiť teplé slnečné lúče a behať, hrať sa a túliť sa k mojej rodine.
Minulá noc bola najhoršia. Bolesť bola mojou stálou spoločníčkou. Teraz ma už bolí sa aj postaviť a napiť sa. Chcem sa postaviť, ale môžem len skučať od bolesti.
Zobrali ma naposledy do auta. Všetci sú takí smutní a ja neviem prečo. Bol som zlý? Snažil som sa byť dobrý a mať všetkých rád; čo som spravil zle? Och, len keby tá bolesť pominula! Keby som len mohol osušiť slzy môjho dievčatka! Vystrčím jazyk, aby som jej olizol ruku, ale môžem len zaskučať od bolesti.
Stôl u veterinára je taký studený. Tak veľmi sa bojím. Všetci ľudia ma objímajú a hladkajú. Plačú do môjho kožúška. Cítim ich lásku a smútok. Podarilo sa mi jemne obliznúť ich ruky. Ani veterinár nevyzerá dnes tak prísne. Je jemný a cítim akúsi úľavu. Dievčatko ma drží jemne a ja jej ďakujem za všetku lásku, čo mi dala. Cítim jemné pichnutie v prednej labke. Bolesť začína ustupovať. Cítim ako na mňa prichádza pokoj. Teraz môžem nežne olízať jej ruku. Začínam vidieť sny; vidím prichádzať moju mamu a mojich bratov a sestry na vzdialenom zelenom mieste. Vravia, že tam nie je bolesť, iba pokoj a šťastie. Dávam mojej rodine zbohom jediným spôsobom, ako viem - slabým zavrtením chvosta a pritúlením sa. Dúfal som, že s nimi strávim veľa, veľa mesiacov, ale nebolo mi to súdené. „Viete", povedal veterinár, „šteniatka v pet-shopoch nepochádzajú od etických chovateľov".
Bolesť teraz ustáva a ja viem, že prejde veľa rokov, kým uvidím moju milovanú rodinu znovu. Keby sa to len všetko bolo udialo inak!
AKO SI MOHOL... Keď som bola šteniatko, zabávala som ťa svojím šantením a rozosmievala soM ťa.Nazýval si ma svojím dieťaťom a napriek mnohým rozkúsaným topánkam a niekoľkým "zavraždeným"vankúšom som sa stala tvojím najlepším priateľom. Vždy, keď som bola zlá, pokýval si nadomnou prstom a spýtal si sa: "Ako si mohla?!" - ale nakoniec si mi vždy odpustil,zvalil si ma na chrbát a poškrabkal na bruchu. Moja výchova k čistotnosti trvala trochudlhšie, než si predpokladal, lebo si bol hrozne zaneprázdnený, ale spolu sme to zvládli. Pamätám si tie noci, keď som bola pritúlená v posteli k tebe, načúvajúc tvojim tajomstváma snom a verila som, že život proste nemôže byť lepší. Chodili sme na dlhé prechádzky,behali sme v parku, jazdili v aute, zastavili sa na zmrzlinu (mne si dal len kornútok, lebo vraj zmrzlina nie je dobrá pre psov) a driemala som na slnku,keď som čakala na tvoj príchod domov na sklonku dňa. Postupne si začal tráviť viac času vpráci a na svojej kariére a viac času si venoval hľadaniu ľudského partnera.Čakávala som na teba trpezlivo, utešovala ťa, keď si mal zlomené srdce a bol si sklamaný,nikdy som ti nevyčítala zlé rozhodnutia, vždy som nadšene vítala tvoj príchod domova tešila som sa s tebou, keď si sa zamiloval. Ona, teraz tvoja žena, nie je "psíčkar" - ale aj tak som ju privítala v našom dome, snažila som jej prejaviť svoju náklonnosť a poslúchala som ju. Bola som šťastná, pretože ty si bol šťastný. Potom prišli bábätká a jasom bola vzrušená spolu s tebou. Fascinovala ma ich ružovosť, ich vôňa a tiež som sa chcelao ne starať. Ale ty a ona ste sa obávali, že by som im mohla ublížiť a ja som trávilaväčšinu času vyvretá v inej izbe alebo v klietke. Och, ako som ich chcela ľúbiť, ale stalasom sa "zajatcom lásky". Ako vyrastali, stala som sa ich kamarátkou. Vešali sa na moju srsťa ťahali sa za ňu hore na svoje vratké nožičky, pchali mi prstíky do očí, skúmali moje ušia dávali mi pusinky na nos. Milovala som to všetko okolo nich a ich dotyk - pretože tvoj dotyk bol teraz taký zriedkavý - a keby bolo treba, bránila by som ich vlastným životom. Vkrádala som sa do ich postelí a načúvala ich trápeniam a tajným snom a spolu sme čakali na zvuk tvojho auta na prístupovej ceste. Bývali časy, že keď sa ťa iní spýtali, či máš psa, ty si vytiahol z peňaženky moju fotku a rozprával si im o mne príbehy. V posledných rokoch už len povieš "áno" a zmeníš tému. Už nie som "tvoj pes", ale "iba pes" a rozčuľujú ťa všetky výdavky na mňa. Teraz máš veľkú pracovnú príležitosť v inom meste a ty a oni sa budete sťahovať do bytu, kde nie je dovolené držať zvieratá. Urobil si správne rozhodnutie pre svoju rodinu, ale boli časy, keď ja som bola tvoja jediná rodina. Bola som vzrušená z cesty autom, kým sme neprišli k zvieraciemu útulku. Bolo tam cítiť psy a mačky, strach a beznádej. Vyplnil si papiere a povedal: "Viem, že jej nájdete dobrý domov." Pokrčili ramenom a venovali ti bolestný pohľad. Poznali reálnosť umiestnenia psa v strednom veku, aj keď je s "papiermi". Musel si vyprostiť prsty tvojho syna z mojho obojku, keď kričal "Nie, tatko! Prosím, nenechaj ich zobrať môjho psa!" A ja som mala o neho starosť; a akú lekciu si mu to práve dal o priateľstve a vernosti, o láske a zodpovednosti a o úcte k celému životu? Rozlúčil si sa mnou tľapnutím po hlave, vyhol si sa môjmu pohľadu a zdvorilo si odmietol zobrať si môj obojok a vodítko. Ponáhľal si sa, lebo si mal nejaký termín... a teraz mám jeden aj ja. Keď si odišiel, tie dve milé panie povedali, že si pravdepodobne o všetkom vedel niekoľko mesiacov dopredu a neurobil si žiadny pokus nájsť mi nový domov. Potriasli hlavou a povedali "Ako to mohol?" Venujú nám tu v útulku toľko pozornosti, koľko im to ich nabitý rozvrh dovolí. Kŕmia nás, samozrejme, ale moja chuť k jedlu sa stratila už pred mnohými dňami. Najprv som vyskočila a ponáhľala sa ku vchodu vždy, keď niekto prechádzal okolo môjho kotca, dúfajúc, že si to ty - že si zmenil názor - že to celé bol len zlý sen... alebo som dúfala, že to bude aspoň niekto, kto sa o mňa zaujíma, niekto, kto ma zachráni. Keď som si uvedomila, že nemôžem súperiť o upútanie pozornosti so šantením šťastných šteniat, neuvedomujúcich si svoj osud, ustúpila som do najvzdialenejšieho kúta a čakala som. Začula som jej kroky, keď pre mňa prišla na konci jedného dňa a kráčala som za ňou pozdĺž uličky do oddelenej miestnosti. Veľmi tichá miestnosť. Dala ma na stôl, poškrabkala za uchom a povedala mi, aby som sa nebála. Srdce mi búšilo v predtuche toho, čo príde, ale miešal sa v tom aj pocit úľavy. Zajatec lásky odišiel v priebehu dní. Ako to už mám v povahe, viac som sa starostila o ňu. Bremeno, ktoré nosí, ju hrozne ťaží, a ja to viem rovnako, ako som rozoznala každú tvoju náladu. Jemne mi stiahla prednú nohu a slza stiekla dolu jej lícom. Oblizla som jej ruku rovnako, ako som teba zvykla utešovať pred mnohými rokmi. Odborne vsunula ihlu do mojej žily. Zacítila som pichnutie a studenú tekutinu prúdiacu do môjho tela, ospalo som si ľahla, pozrela som sa do jej milých očí a zamrmlala som "Ako si mohol?" Možno pretože rozumela mojej psej reči, povedala: "Je mi to tak ľúto." Potľapkala ma a náhlivo vysvetľovala, že je to jej práca zabezpečiť, že pôjdem na lepšie miesto, kde ma nebudú ignorovať, týrať ani zanedbávať, a kde sa nebudem musieť brániť - miesto plné lásky a svetla, tak odlišné od tohto miesta na Zemi. A s posledným zvyškom mojej energie som sa ju snažila presvedčiť zavrtením môjho chvosta, že moje "Ako si mohol?" nebolo myslené na ňu. Bolo to určené tebe, môj milovaný pane, na teba som myslela. Budem na teba myslieť a čakať navždy. Kiež by ti každý v tvojom živote preukázal takú vernosť. Koniec.
sobota 29. septembra 2007
Toto napsala kika s patkou us pred rokom ae to newadii,, je to trosku dhsejsie ale BIG halusss
Volám sa Resanka Hablabová a mám 4,5488 a štvrť roka.
Na slohu sme mali opísať svoj životný príbeh. Pani súdružke družinárke...ktorá nás vyučuje sloh som oznámila , že sa môj príbeh do 40 stranového šlabikára asi nevojde. Pani súdružka družinárka mi oznámila , že môžem písať do aj do náčrtníka. A tak som začala písať......Kedysi dávno , pradávno som sa po dlhom a napínavom pôrode narodila. Bola som celá šupinatá a mokrá a plešatá. Šesť dní po narodení som sa rozhodla začať vedieť windsurfingovať. A po desiatich dňoch môjho života som sa rozhodla založiť školu bunjeejumpingových novorodencov. V dvoch týždňoch som začala hrať na balalajku a vijolončelo. Pri tomto tempe som už v druhom mesiaci vedela aj čítať a písať a počítať a hrávať sa na motorovú pílu , ktorej pri nedostatku uhličnanu sodného a prebytku molekulárnej kyseliny prestala fungovať reťaz , a tak som iba vrčala. V 60 dni som sa naučila sama chodiť na nočník a babkin starý šerbel. Keď som mala pol roka....to je 6 mesiacov , 24 týždňov , 168 dní, 4032 hodín , 241920 minút a 14515200 sekúnd ....som sa naučila spievať Ódu na radosť a na harfe hrať Štyri ročné obdobia od Antonia Vivaldiho. Preskočila som škôlku a šla rovno do školy. V škole som sa zamilovala do Mareka Harafenku a prvý krát som ručne rozmnožila dve chemické modlivky pomocou môjho home-made molekulárneho klonovacieho okna. Marek Harafenka vyzeral asi takto :bol veľmi pekný urastený a chlpatý mladý muž. Má tak ako ja tri roky a tiež preskočil škôlku. Má ryšavé kučeravé vlasy , ktoré mu stáli na každú stranu ako anténky. Má zeleno-šedé oči , ale keďže stále plače má ich červené ako Drakula. Mareček je podľa mňa najkrajší z malákov prvákov. Na narodeniny odo mňa dostal malovátka. V ten deň som mu pomohla namaľovať a narúžovať , obuť mamine najvyššie topánky , ktoré boli čierne so zlatými srdiečkami a vpredu mali mašličku , ktorá bola náhodou červená ako jeho rúž a oči. Potom si obliekol sestrinu sukňu a maminu podprsenku a išli sme na diskotéku. V ten deň som si dala pokazený lokeš a šla som na centrifugu dolu hlavou a zvracala som na Mareka Harafenku pokazený lokeš. Potom sa náš vzťah nevyvíjal veľmi úspešne. 19.júla o 3-tej hodine 29-tej minúte a 58-ej sekunde ráno, vybrali sme sa s rodičmi na cestu autom. Usalašili sme sa u Plitvických jazier , lebo som chcela spoznať históriu filmu Vinnetou. Sme príliš chudobný na to , aby sme si platili ubytovanie , tak
sme sa ubytovali v jaskyni. V jaskyni žil aj medveď Grizzly. Bol menší ako
moji rodičia , ale báli sa ho.
A ja ako najväčší odborník na lovenie divej zveri som sa doňho pustila. Bojovala som s ním až do poslednej kvapky krvi , ktorá uňho pretiekla. Keďže mal veľmi chutné a šťavnaté kuracie mäso, ugrilovala som ho na večeru. K moru sme nešli, pretože nám došla slnečná energia, na ktorú auto značky Lada fungovalo. A peši to trvá veľmi dlho. Kúpali sme sa len v jazerách, a super bolo, keď som skákala saltá z vodopádu. O deň neskôr som si rozbila hlavu, pretože ma môj o rok starší brat Zdeněk chytil za nohy a chcel ma zavrieť do kufra nášho auta značky Lada, no nepodarilo sa mu to , pretože mám nadmerne vyvinutý mozog. Napadlo mi, že ako zábranu pred zavretím kufra použijem repelentový aerosol. Podstrčila som ho pod kapotu kufra aby Zdeněk nemohol zavrieť kapotu kufra´. Nanešťastie som ho tam dávala ústami a keď to buchlo som tam čírou náhodou mala aj hlavu. O dva dni neskôr sme aj s rodinou vylúpili obchod so zvieracími potrebami. V Plitvických jazerách žilo veľa múch žralokov a pijavíc , takže sme potrebovali krmivo, aby sme sa ním nestali my. A keďže sme nemali peniaze, tak sme ten obchod museli vylúpiť. Môjho otca chytili a zapamätali si nás podľa mojej jazvy z kapoty kufra nášho auta značky Lada. Pomocou nášho autorádia sme za otca zaplatili kauciu, pod podmienkou, že musíme do troch dní opustiť Plitvické jazerá .Keď sme sa na druhý deň balili a kým sme odišli , ja som ešte skákala šípky a saltá z vodopádu . Rodičom som povedala, že ich počkám v aute, lebo mi je zima. Pod deku som strčila vankúše , aby si mysleli, že tam ležím a spím . Ani sa neobťažovali pozrieť sa pod deku a odišli . Ja celá nahá , lebo u Plitvických jazier nikto nebol, som za nimi kričala ,ale oni si mysleli , že je to vietor . Nuž, čo iné sa dalo robiť , ako sa vydať na dlhú a strastiplnú cestu domov pešo . Okolo seba som si obmotala lopúchy a všetko čo sa dalo. Vyrazila som po prúde rieky v ktorej boli pirane a žraloky a prišla som až na diaľnicu . Skúsila som sa dostať domov stopom, ale nikto mi nezastavil, lebo všetci si mysleli , že som nejaká divožienka . Mám veľmi dobré matematické schopnosti a vypočítala som , že keď pôjdem rýchlosťou
,,Máš pravdu dievčatko, neviem.“ ,,Ale mňa moji rodičia zabudli na dovolenke a neviem ako sa dostať domov, ani neviem kde bývam a koľko je hodín.“ ,,A akože sa to voláš?“ ,,Moje ctené meno je Resanka Hablabová.“ ,, A ako vyzerajú tvoji rodičia?“ ,,Mamuľka je vysoká asi
Nevlastná mamuľka Janky zavolala sanitku. Bolo to od nej veľmi milé , lebo mi zachránila život. Doktor povedal , že kebyže zavolá o sekundu aj 58 stotín neskôr určite by som už nebola medzi živými. Našťastie som prežila len klinickú smrť. Videla som čierny tunel a určite som mierila do pekla. Ale v tom som uvidela muža s dlhými fialovými vlasmi , červeno zlatými očami a krídlami a ten mi povedal , že po takej dlhej a strastiplnej ceste si nezaslúžim skonať. Určite to bol svätý Ignác z Loyoly – môj patrón. Nasadla som na jeho krídla nohy zaprela do pozadia a letela s ním dole čiernym tunelom až pokiaľ sme nepristáli a nezaparkovali v márnici. Museli sme , ale zaparkovať na ceste , pretože miestne parkovisko bolo plné. Vhupla som do môjho terajšieho tela , ktoré už bolo omodralé a riadne smrdelo , pretože bolo na pokraji rozkladu. Aj s mojou mamuľkou sme už o tri mesiace fujazdili z nemocnice na našom novom aute značky Moskvič a papa šiel na kolobežke značky Niva a Zdeněk na korčuliach značky Plastjenadovšetko , pretože mamuľkin Moskvič je len pre dvoch. Keď sme sa dostali domov mamuľka mi dala veľkú porciu domácej kandizovanej slaninky. Tak som si pochutila , že som si dala ešte aj babuľkin domáci kačaco-pivový puding. O dva dni neskor som už lietala na papovom rogale ako o preteky. Bohužiaľ sa to zase neskončilo dobre. Mamuľka si myslela , že to je taká veľká mucha a išla na mňa s lapušou. Tak ma vyudierala , až mi stŕplo v kostiach. Keď som si dala dole tie veľké mušacie okuliare , zbadala ma a prestala , ale aj tak mám v koži vryté odtlačky od lapuše tvaru veľkej tenisovej rakety. Doktor sa pýtal , že či si ma poplietli s loptičkou pri bedmintone , ale nakoniec sa tváril , že rozumie. No a po troch mesiacoch som konečne uvidela Mareka Harafenku. Neboli sme už maláci prváci , ale polomaláci-veľkáči a tak sme už boli pripravení na vážny vzťah. Teda aspoň ja. Na Marekovi to moc vidieť nebolo. Ale bol o veľa mužnejší. Mal s čiernou fixkou nakereslenú briadku ako Bin-Ládin a temperou namaľované ochlpenie na podpazuší. Ale najviac ma na ňom dostali tie jeho ryšavé a nepoddajné kučeravé ,,vlasy,, zmenené na dlhé blond vlnité a husté kadere. Povedal , že to má od slnka , ale ja veľmi dobre viem , že použil maminu farbu na vlasy Staňsaženou a sprej na zmiernenie kučier z mesačníka Káčer Donald. Ale rozhodne to zafungovalo. Bol oveľa prířažlivejší , ale ja som sa mu nepozdávala. Povedal , že s vlasami hovienkovej farby a konskej dĺžky vo svete tínedžerov ako je on ,nedokážem uspieť. A tak sa začala moja premena v ozajstnú tínedžerku. Mala som síce 5 rokov , ale Marekovi na tom nezáležalo. Veď aj on mal 5. Najprv sme zašli do drogérie Reginka a nakúpili za peniaze z Marekovej mamy peňaženky.
Zakúpili sme nádhernú brontofialovú farbu na vlasy značky Zežerma a sprej na zvlnenie rovných vlasov značky Terezička. Marek povedal , že ako správna tínedžerka musím mať aj dezodorant a keďže sme už nemali dostatok peňazí na novú Lady-speed-stick museli sme kúpiť najlacnejší dezodorant značky Smrad&Pach odkiaľsi z Litvy. Marek povedal , že je síce smradľavý , ale zato na prírodnej báze. A ešte sme kúpili nožnice a žuvačky. Hneď po platbe v drogérii Reginka sme zašli k Marekovi domov a premena sa mohla začať. Marek sa k tomu postavil úplne profesionálne. Nafarbil mi vlasy na brontofialovo farbou značky Zežerma a keď to uschlo tak mi ešte zvlnil vlasy sprejom značky Terezička. Potom ma ostrihal na Loyce Lainovú z jeho obľúbeného seriálu Superman. Nakoniec mi do tých vlnitých brontofialových na Loyce Lainovú ostrihaných kaderov ešte ponalepoval žuvačky ako ozdoby. Povedal , že vyzerám úplne ako Loyce Lainová , ale podľa mňa som vyzerala ako Celine Dion , alebo skor ako Tina Turner za mlada. Skrátka som bola nádherná. Marek začal chváliť svoju prácu , ale potom mi zaspieval jednu z tínedžerských piesňach o láske. Spieval , že She is so horrible horrible horrible. Neprekladal to , ale domyslela som si , že to bude niečo v zmysle milujem ju. A tak som už v piatich rokoch bola tínedžer. Ale po troch dňoch sa to skončilo. Mama prišla na to , že som tínedžer. Povedala som jej , že je moja vec s čo robím , s kým sa bavím a čo lúštim. Ona povedala , že som už pristará na to , aby som bola tínedžerka. Ona bola ževraj tínedžerka už v štyroch a že v piatich je už veľmi neskoro. A tak som už podľa mamuľky mala byť dospeláčka. No a tak sa začala moja premena na dospeláčku. Mamuľka mi nafarbila vlasy na khaki farbu a namaľovala nechty na sračkovo-červenú=čierna. A nalepila mi na ne ozdobné veveričky Terezičky. Dala mi spraviť pírsink v tvare Baby Amore do pupkáča a vytetovať na pravú nosnú dierku My Little Ponyho. A akoby toho už nebolo dosť ešte mi kúpila pumpovaciu podprsenku a dala lejzrom odstrániť obočie a mihalnice. Ale malo to aj jednu výhodu , a to takú , že pri tom lejzry mi to odstránilo aj chlpy z nosa. Keď som sa v pondelok vrátila do školy , Marek mi povedal , že sa podobám na jeho babičku. Ja som bola prenáramne šťastná , lebo jeho babička je mŕtva kočka. O deň neskor sa robil konkurz na školskú miss. Ja som sa nevedela rozhodnúť či tam pojdem , ale rozhodla som sa ,že nie. No keď som sa pozrela na listinu , vysvitlo, že Marek ma už zapísal. A tam sa začal začiatok mojej modelingovej kariéry. Moja príprava prebiehala takto: obliekla som sa do tých najkrajších šatičiek ktoré existujú . Marek ma učesal na „Barbie“.
Mala som prekrásne dlhé blond a lesklé vlasy, ktoré som si ale zafarbila na hnedo. Ako ozdoby som si dala porcelánové krasotinky. Nakoniec ma naučil , že modelky musia vždy vravieť , že jediné čo chcú, je svetový mier. Na šaty som si ešte dala plastové brošne v tvare jašteričiek a pavúčikov. A súťaž sa mohla začať. Mali sme tri disciplíny. Prvá z nich bola preniesť vajíčko na lyžičke cez celý sál. Vyhrala Katarka Litvenská. Druhá disciplína spočívala v tom , že každý zúčastnený musel zatancovať kazačok. Vyhrala Isindara Barbovská. No a tretia bola o prednese básne o Svetovom miere. Vyhrala som ja! A tá najpodstatnejšia disciplína bola prejsť po parapete na 10cm lodičkách značky Jeleň. A zase som vyhrala ja! Takže som vyhrala celú súťaž ,dali mi korunku s diadémom. Bola som veľmi šťastná.
O týždeň neskor som na nástenke videla oznam na letáku od súdruha řídícího , že sa koná súťaž v skoku na točitej húpačke Kaleido Star . Súťaž spočíva v tom , že musím vyliezť na točitú húpačku , krútiť sa na nej min.15sec a potom vyskočiť tak , aby som sa zachytila na povestnom hokaídó kruhu. Vyzeralo to jednoducho a tak som sa prihlásila. Veď ja som celá jednoduchá. A navyše víťaz mohol byť partner veľkého prieborníka v Kaleido Star LEONA. Prišla som domov zo školy a hneď som to oznámila mamuľke a papamu.
Povedali , že sa tam možno zabijem , a tak mi na narodeniny , ktoré som mala týždeň pred dňom D darovali miesto na súkromnom cintoríne v Košiciach a k tomu aj mramorovú mohylu. Keď som to povedala Marekovi Harafenkovi hneď mi začal stavať u mňa na dvore točitú húpačku. Najprv som o tom nevedela , lebo zásadne von nevychádzam! A ešte zásadnejšie nechodím do LIDLA! Keď som prišla na ďaľší deň do školy , dozvedela som sa ,že Kaleido Star sa koná v Japonsku. Trochu ma to prekvapilo , pretože neviem lietať , ale potom mi súdruh řídící povedal , že mi zaplatí letenku rogalom. Bola som v tom skúsená , pretože papa je víťazom Shukaido Star z roku 1885 v lete rogalom. A keď som prišla domov , som zbadala tú nádheru na dvore , čo mi postavil Mareček. Hneď som začala trénovať. Moc mi to nešlo , ale nevzdávala som sa. Trénovala som deň i noc , v krase i v nečase , či pršalo či snežilo , ja som sa nevzdávala. Mala som mať i partnerku. Mala to byť Leila . Ale tá si vybrala Sori. A ešte som sa dozvedela, že si musím dať nejaké Japonské meno. Nazvala som sa Guiseppe. Poznala som jednoho Guiseppa. Mal dvoch bratov. Jeden sa volal Bezvajca a druhý bol Sadomaso. V deň D som sa zobudila a pozrela do zrkadla. Vykríkla som : ,,Ježišmária Svatý Móric ja mám horúčku !,, Mala som naozaj teplé čelo , len som si nebola istá , či to nie je znak , že som buzik. Ale zrejme nie , tak som sa vybrala na súťaž. Po ceste som vypila tri nápoje posilujúce svalovú hmotu. Bolo mi z nich nejako divne. No povedala som si , že nevadí. Bola som predsa nadupaná a to mi dávalo silu ísť vpred za svojím cieľom. Prišla som do haly Kaleido Stage , no nevedela som kam odparkovať moje rogalo. A tak som si ešte dala knedľu. Prežratá , chorá a s neodparkovaným rogalom som sa vydala do šatne, prezliekla sa do papovho starého úboru a prešla až do haly na mostík . Tam mi povedali , že idem prvá. A tak som sa spustila. Veľmi dlho som sa točila a keď som vyskočila mimoriadne vydareným trojitým Alzheimerom som minula hokaídó kruh , pretože som videla tri namiesto jedného a trafila ten stredný imaginárny. Spadla som na tvrdú sieťovinu proti pádom a spanikárila som. Sori sa mi začala smiať. Jej sa to podarilo. Keď sa spýtala Leona či ju chce za partnerku on jej povedal , že to bol priemerný výkon. Ona mu povedala , nech jej ukáže ten nadpriemerný výkon , a on neváhal a dal sa do toho. Ale veď on tento skok nikdy netrénoval. Podarilo sa mu to bravúrne. Zachytil sa hokaídó kruhu nohou !Všetci len tak zízali. Leon zoskočil a odišiel preč. Súťaž sa vraj skončila . Ale veď nemali víťaza! Nevadí , povedala som si . Zobrala som rogalo a ufujazdila do Veska , ale poceste na mňa zaútočili divé mačky. To be continued...
jaqoze ked stes byt EMO taq citaj
Nejaké tie dobré rady ako byť "TrueEmo" hhh
1. Buď pravý
2. Buď gay
3. Ak niesi gay buď bi
4. Ak niesi ani gay ani bi, predstieraj že si jedno z toho
5. Používaj očné linky
6. Používaj očné tiene
7. Nafarbi si vlasy na čierno
8. Odfarbi si vlasy na blond
9. Môžeš to aj skombinovať, povolené farby su este ruzova, červena a fialová.
10. Každý musí mať ofinu ktorá siaha aspoň do pol tváre(nediskutovateľné pravidlo)
11. Stále sa tvár smutne
12. Pozeraj sa do zeme ked kráčaš po ulici
13. Plač, podľa možnosti za každých okolností
14. Nos len pasikave ponozky
15. Mikiny su povolene len s kapucou(čierne, ružové, pásikavé)
16. Kúp si aspoň jedno tričko s Jackom Skellingtnom a tvár sa že je to tvoj odveký idol.
17. Snaž sa vyzerať čo najviac americky
18. Daj si prepichnúť niečo z nasledovneho: dolná pera(na každej strane), nos, obočie, bradavka, pupok...najlepšie keď si dáš náušnicu všade, ale ak ti rodičia nedovolia, daj si aspoň do pery. Keď ťa budú karhať, vyjadri svoje pocity, viď pravidlo č.13
19. Doma sa večer namaluj a obleč a nafoť si minimálne 60 fotiek v kúpeľni tak aby ze tebou bolo vidieť záchodovú misu a ma stenách by mali byť kachličky(nie sadrokartón). Foťiť sa musíš sám. Následne všetky vyretušuj a uverejni na VF prípadne MySpace
20. Minimálne na 5tich fotkách predstieraj že plačeš
21. Mladšej sestre zober všetky jej tričká a pravidelne ich nos vonku
22. Obuté môžeš mať len číny, alebo sk8ové boty. Najlepšie ale je, keď máš ružové Konversy. Dievčatá majú v teplote nad
23. Ak si dievča musíš mať plastovú alebo látkovú čelenku do vlasov, mašlu z umelej hmoty alebo aspoň detské sponky(ak si chlapec tak postupuj rovnako)
24. Vždy je potrebné mať jeden gel, tužidlo a lak na vlasy do zásoby
25. Váš nick na pokeci, vf, ms atď musí obsahovať EMO v čitateľnom tvare(napr. emoGIRL, emoBOY, e.m.o.SK, ee.mm.oo. atď)
26. Používaj EmOgramatiku keď si píšeš na slovenkých chatoch s inými(aj nie EmO)ľuďmi
27. Namiesto J píš Y
28. Namiesto V píš W
29. Namiešto čo? používaj zásadne cwo?
30. Za každým T napíš H aj keď sa to tam vôbec nehodí
31. Namiesto CH píš X
32. Tvár sa že tak píšeš odjakživa
33. Vytvor si blog ktorý bude len čisto o EmO
34. Uverejňuj na ňom fotky cuzdích chlapcov a dievčat stiahnutých z VF
35. Nos tričká a mikyny znacky Hurley
36. Nmiesto Ježííš používaj ježííín
37. Hovor že tvojím náboženstvom je EmO a medzi tvoje záľuby partrí EmO a "cutting my wrist"
38. Tvár sa že poznáš všetky EmO kapely a že si ich počúval ešte než sa stali známe
39. Nauč sa presvedčivo hovoriť frázu: "Ja Vyjadrujem svoje pocity"
40. Kúp si podkolienky, opasok, šitovku a náramok so vzorom šachovnice.
41. Aspoň raz sa pokús o sebevraždu(neprežeň to aby sa nestalo že zomrieš!!!)povolený spôsob je podrezanie žíl, iné neprichádza v úvahu.
42. Rež si niečim ostrým ruky v mieste kde máš náramky ale nesnaž sa nejako horibilne aby ti zakrývali jazvy
43. Píš smutné básne o čomkoľvek, napríklad o EmO chlapcoch na VF
44. Nos šiltovky sk8 značiek, sk8 tričká a všetko čo súvisí so sk8om
45. Maj zlomené srdce za každých okolností
46. Počúvaj My chemical romance, From first to last, Hawthorne Heights, JAMISONPARKER, Blink182, AWA, Fall out boy, Senses fail
47. Pri elektronickej komunikácii používaj co najviacej EMOt ikoniek
48. Namiesto hahaha píš hhh(počkaj... je nie som EmO!!:D)
49. Viď pravidlo č. 13....2x si strekni repelent do tvare a myslis na deti v Afrike
50. Ženské sa snaž baliť tak, že im budeš rozprávať že si gay a že máš krásneho priateľa.
51. Potom povedz že "ona" je prvá žena ktorá sa ti kedy páčila...
52. Tvár sa že kôli nej sa rozídeš so svojím imaginárnym priateľom...
53. Keď sa fotíš a netrafíš si foťákom hlavu, tvár sa že to tak malo byť, lebo to je EMO...
54. Všetky kapely čo počúvaš musia mať toho istého stylistu
55. Ako životný cieľ si daj niečo čo je vopred jasne nesplniteľné... keď budeš mať nesplniteľný sen, budeš pôsobiť na ľudí viacej EMO
56. V profile na pokeci v kolonke niečo o sebe maj okrem iného toto "http://up-stream.blog.cz/0608/emo-wtf"
57. Každý týždeň sa foť a dávaj si na pokec, ms, vf.. stále oktuálnu fotku.
58. Všade kde to ludia vidia píš, "coment my new pics"
59. Samozrejme nezabúdaj na pravidlo č.13
60. Keď sa v kúpeľni fotíte, strkajte si prst do úst a tvárte sa strašne debilne
streda 12. septembra 2007
Our friends
Kajaaa
Denaa
Danuskaaaa ( nechajte mrtvych lezat!!!)
wranka ( veduca 2. skupiny inaq supeer clowecik)
a mnoho dalsich a teraaaaz bombovo ( kiki a emka)
dena
pato
sisuska
a veeela dalsiich ale ja ich proste nepoznam vsetkych a newim ktorych maju mocmocmoc radi taqze taq
romanka
Kde nás nájdete
a icq mno to budse horseee: emka- 486351775; romanka- 356218255; patka- 294275855; fedus - 413287008 a kikus- 255928303... to je asi all taq asi taq....
romanka
nedeľa 12. augusta 2007
streda 1. augusta 2007
Emka vo Francuzsku
a tu jeden obrázok, ako vyzerá Emka,
keď uvidí more:
Tabor Bombovo
Ema:))
